Východoslovenský kotrmeliak
Pôvod východoslovenského kotrmeliaka (Vk)
Východoslovenský kotrmeliak je vyšľachtený chovateľmi na Východnom Slovensku na podklade tu chovaného rázu orientálneho kotrmeliaka s operenými nohami. Zaraďujeme ho medzi výkonné kotrmeliaky - rolery. Je to dokonalý akrobat, predvádzajúci rozmanité akrobatické prvky z výškového letu. Prvotný je akrobatický výkon, všetko ostatné je podriadené tomuto cieľu.
Predkovia tohto holuba pochádzajúce z Orientu, sa chovali na tomto území viac než 170 rokov. Jednalo sa o holuby ochotne lietajúce, predvádzajúce pestrú akrobaciu. Spoločným znakom týchto holubov bol zdvihnutý chvost a krídla spustené pod chvostom. Chovali sa v holonohej forme, ale aj s papučkami. Operenie nohy však nehralo skoro žiadnu rolu. Hlavnou vlastnosťou bola akrobacia, ktorá ich preslávila a dala im aj ľudové meno: "pergov". V tej dobe bola oficiálnym jazykom maďarčina a aj toto pomenovanie vychádzalo z tohto jazyka. V maďarčine znamená kolotoč.
Najkvalitnejšie kŕdle vyleteli do strednej výšky a odtiaľ v dlhých šnúrach kotrmelcovali. Ich typickým znakom bolo kotrmelcovanie mimo kŕdľa čo robilo dojem že kotrmelcujú všade, po celej oblohe. Táto akrobacia sa popisovala ako "roj komárov". Keď takto "spadli" holuby o 100 - 200 m do malej výšky, prestali s akrobaciou a znova v kŕdli vyleteli do strednej až veľkej výšky a zopakovali akrobaciu znova. Toto sa opakovalo aj 10 krát. Takýto let zvyčajne trval jednu až tri hodiny v závislosti od počasia a ich kvality. V obciach, kde bolo viacero kotrmeliačkárov, zvyčajne po nedeľnom obede sa zišli v krčme, kde sa chválili výkonmi svojich holubov. Po niekoľkých pohárikoch už uzatvárali stávky, kto má lepšie kotrmeliaky. Potom spolu chodili po holubníkoch a predvádzali svoje kŕdle. Cenili sa pergovy s dlhšími šnúrami, s razantnou akrobaciou, ktoré veľa krát opakovali. Úspešní chovatelia chovali do 100 ks. Bežní holubári si od nich kúpili niekoľko kotrmeliakov a tešili sa z ich akrobacie. Ich vzhľadu málokto venoval pozornosť. Vždy to boli "pergovy" s krídlami pod chvostom, čo bolo "exotické" oproti ostatným holubom. Hlavne, že kotrmelcovali.
I keď to boli pomerne obľúbené holuby, dlho nemali štandard a neboli uznané ako plemeno. Postupne v druhej polovici 20. storočia sa dostali do Nemecka prisťahovalci z Turecka a doniesli si so sebou rôzne plemená. Nemcom sa tieto holuby zapáčili. I vtedy "prím" hral akrobatický výkon a nie exteriér. Boli to vzdušní akrobati so zdvihnutým chvostom a krídlami nesenými pod chvostom.
Nemecká poriadkumilovnosť spôsobila, že chovatelia Nemeckej spolkovej republiky, čiže západného Nemecka vypracovali štandard a uznali ich podľa pôvodu pod názvom orientálny kotrmeliak. Keďže prisťahovalci z Turecka doniesli väčšinou holonohé kotrmeliaky, uznaná bola len táto holonohá forma. Tak sa orientálny kotrmeliak pre Nemecko a neskôr aj pre celú Európu, stal len holonohý. Po "nežnej revolúcii" v roku 1989 a uvoľnení hraníc sme zistili, že krajinou pôvodu pre orientálneho kotrmeliaka sa stalo Nemecko a jeho štandard nepozná pančuškatú formu. Tým sa naše pančuškaté orientálne kotrmeliaky stali neštandardnými. Postupne sa prestali v 90 - tych rokoch pančuškaté orientálne kotrmeliaky posudzovať. Najskôr na Slovensku a neskôr aj v Čechách. Chovatelia z rozličných dôvodov postupne skoro všetky plemená holubov zatvorili do voliér, čím letový výkon sa stával nepotrebným. Neštandardný papučkatý orientálny kotrmeliak prestal byť zaujímavý. Preto sa začal vytrácať z našich chovov. Otvorením sa svetu sme získali informácie, že kotrmeliaky podobné našim sú uznané ako perzské, smyrnianske, stredoázijské a ďalšie. Boli však len podobné našim kotrmeliakom. S každým plemenom mali veľa spoločných extérierových znakov (krídla nesené pod chvostom, vyššie nesený chvost, mierne šikmo nesené telo, operené nohy krátkym hustým perím, širší chvost so 14 - 18 kormidlovými perami a podobne). Mali však veľa rozličných znakov. I napriek tomu dochádzalo k dovozu kotrmeliakov týchto plemien a následne aj ku kríženiu s našimi kotrmeliakmi. To však zhoršovalo exteriér našich kotrmeliakov a rozbitie exteriérovej jednotnosti celej populácie. Postupne klesal ich akrobatický výkon. Zjavne sa blížil koniec týchto skvelých akrobatov.
Poslední chovatelia Imrich Konkoľ z Prešova, Jozef Karabáš z Košíc, Pavol Dzureň z Bukovca, Milan Leško z Trebišova, Peter Samuelis z Košíc, MVDr. Jozef Porezaný z Kapušan pri Prešove, Ladislav Bereš z Košíc - Barce a František Koscelník z Prešova sa odmietli zmieriť s týmto osudom a rozhodli sa založiť klub chovateľov tohto holuba. Po skoro dvojročných prípravách sa to podarilo osemnástim chovateľom. Na ustanovujúcej schôdzi dňa 18.11.1992 v Prešove, v zasadačke Štátneho veterinárneho ústavu na Bajkalskej ulici č. 28. založili Klub chovateľov orientálnych kotrmeliakov. Keďže nebolo možné tieto holuby posudzovať ako plemeno, jedinou schodnou cestou bolo uznanie za samostatné plemeno.
Prvý pokus k uznaniu holubov za samostatné plemeno bol na 1. celoštátnej výstave holubov spojenej s uznávaním plemenných chovov v Demjate, okr. Prešov v termíne 4. - 6. 11. 1994. Šiesti chovatelia vystavili 68 ks kotrmeliakov v rozličných farbách. Uznávacia komisia však pre značnú nejednotnosť exteriéru vystavených holubov, ho za plemeno neuznala. Odporučila ďalšie šľachtenie za účelom zjednotenia exteriéru. Vyššie uvedení chovatelia vyselektovali exteriérovo nežiaduce holuby, postupne zjednocovali exteriér, ale i naďalej v plemenitbe uprednostňovali kotrmelcujúce jedince.
Po zhodnotení exteriéru kotrmeliakov u týchto chovateľov v roku 1998 vypracovali návrh štandardu nového plemena s označením východoslovenský kotrmeliak. Zvažovali sa názvy Prešovský, Košický, či Trebišovský kotrmeliak. Názov východoslovenský kotrmeliak združuje všetky tieto názvy. Vypracovaný návrh štandardu bol dňa 30.4. 1998 zaslaný ÚV SZCH v Bratislave a následne aj publikovaný v odbornej tlači. Klub po VČS v jari roku 2001 znova požiadal o uznanie nového plemena. Ústredná odborná komisia pre chov holubov SZCH na svojom zasadnutí 26.5. 2001 v Nitre prijala písomné odporučenie komisie posudzovateľov v zložení: Boris Bocko, Ing. Ján Ješko a Jozef Šveda o uznanie nového plemena východoslovenský kotrmeliak. V uznesení č. 7/2/2001 Ústredná odborná komisia SZCH uložila šľachtiteľom vystaviť na výstave v Košiciach 100 ks typických predstaviteľov tohto plemena a 30 ks na Celoštátnej výstave v Nitre. Súčasne bola menovaná uznávacia komisia. Dňa 9.11. 2001 na Krajskej výstave v Košiciach uznávacia komisia posudzovateľov v zložení Miroslav Nosáľ, Boris Bocko, Ing. Jozef Demeter zhodnotila vystavené holuby a uznala ich za plemeno s názvom Východoslovenský kotrmeliak. Garantom na toto plemeno bol určený Výborný chovateľ a posudzovatel holubob Boris Bocko z Košíc.
Zásluhu na uznaní tohto plemena majú viacerí chovatelia, najmä však Jozef Karabáš a Peter Samuelis z Košíc Imrich Konkoľ z Prešova a Milan Leško z Trebišova. Klub chovateľov východoslovenských kotrmeliakov a ostatných kotrmeliakov orientálneho pôvodu (KCHVK) s cieľom udržať a zlepšiť akrobatický výkon východoslovenských kotrmeliakov i ďalších plemien kotrmeliakov. Preto sa od roku 2002 doposiaľ každoročne uskutočňujú preteky v letovom a akrobatickom výkone Východoslovenských kotrmeliakov a ostatných plemien kotrmeliakov.
Aby sa zachoval a rozvíjal letový a akrobatický výkon plemien kotrmeliakov združených v klube, MVDr. Jozef Koreň, vypracoval smernice a v roku 2002 sa uskutočnil nultý ročník pretekov východoslovenských (Vk) a birminghamských kotrmeliakov (Bk). Od vtedy sa preteky uskutočňujú pravidelne každý rok.
Klub chovateľov východoslovenských kotrmeliakov a ostatných kotrmeliakov orientálneho pôvodu.
Tento klub je najvyšším gestorom šľachtenia východoslovenského kotrmeliaka a zodpovedá za jeho vyšľachtenie, udržanie a zvyšovanie kvality akrobatického letu a exteriéru.
Bol založený dňa 8.11. 1992 osemnástimi chovateľmi v priestoroch Štátneho veterinárneho ústavu v Prešove na Bajkalskej ul. č. 28 ako Klub chovateľov orientálnych kotrmeliakov. Predsedom bol Imrich Konkoľ, podpredseda Jozef Karabáš, tajomník MVDr. Jozef Porezaný, hospodár František Koscelník a členom výboru bol MVDr. Jozef Koreň. Revízna komisia pracovala pod vedením Ladislava Bereša z Barce-Košíc. Za sídlo klubu bol zvolený Prešov. Postupne sa však pančuškatý orientálny kotrmeliak stal neštandardným podľa nemeckého štandardu a tak sa zmenili ciele klubu. Hlavným cieľom bolo presadiť posudzovanie holubov tohto plemena. V roku 1994 požiadal Ústrednú odbornú komisiu pre chov holubov ÚV SZCH o uznanie týchto holubov za samostatné plemeno. Toto uznávanie na výstave v Demjate v roku 1994 nebolo úspešné pre značnú nejednotnosť exteriéru vystavených holubov. Peter Samuelis z Košíc veril, že sa podarí uznať tieto holuby za samostatné plemeno, ktoré choval a obdivoval dlhé roky. Skúpil všetky holuby, ktoré sa podobali na orientálneho papučkatého kotrmeliaka a šľachtil ich. Každému, kto mal vážny záujem chovať tieto holuby, pomohol s plemenným materiálom a to predajom, ale najčastejšie darovaním. V začiatkoch tohto plemena urobil kus poctivej práce.
V roku 1998 sa znova zmobilizovali členovia klubu a vypracovali podklad pre štandard nového plemena s označením Východoslovenský kotrmeliak. Štandard citlivo vypracoval predseda posudzovateľského zboru Miroslav Nosáľ. Tento bol zaslaný dňa 30.4. 1998 na UV SZCH v Bratislave a neskôr bol aj publikovaný v odbornej tlači. Hlavnými ťahúňmi v uznávaní boli Jozef Karabáš z Košíc, Milan Leško z Trebišova, Imrich Konkoľ z Prešova. Šľachtili holuby vyhovujúce navrhnutému štandardu. Klub po VČS v jari roku 2001 znova požiadal o uznanie nového plemena. ÚOK pre chov holubov SZCH na svojom zasadnutí 26.5. 2001 v Nitre prijala písomné doporučenie komisie v zložení B. Bocko, Ing. J. Ješko a J. Šveda o uznanie nového plemena Východoslovenský kotrmeliak. V uznesení č. 7/2/2001 komisia uložila šľachtiteľom vystaviť na výstave v Košiciach 100 ks typických predstaviteľov tohto plemena a 30 ks na CV v Nitre. Súčasne bola menovaná uznávacia komisia. Dňa 9.11. 2001 boli vystavené holuby na Krajskej výstave v Košiciach, kde uznávacia komisia v zložení M. Nosáľ, B. Bocko a Ing. J. Demeter, zhodnotila vystavené holuby a uznala ho za plemeno s názvom Východoslovenský kotrmeliak.
Po uznaní plemena bolo potrebné zmeniť názov klubu. Na VČS v roku 2002 bol odsúhlasený nový názov Klub chovateľov Východoslovenského kotrmeliaka a ostatných kotrmeliakov orientálneho pôvodu, ktorý po určitých nezrovnalostiach vzal na vedomie aj ÚV SZCH a je platný doposiaľ.
Pre zlepšenie a vzájomné porovnanie akrobatického výkonu kotrmeliakov MVDr. Jozef Koreň vypracoval v roku 2002 návrh smerníc pre preteky kotrmeliakov. Tieto smernice boli schválené a v roku 2002 sa uskutočnil nultý ročník pretekov východoslovenských a birminghamských kotrmeliakov. Od roku 2004 sa súťaží o putovný pohár tohto klubu zvlášť pre Vk a zvlášť pre Bk. Od roku 2008 je táto súťaž nazvaná Memoriál Imricha Konkoľa. V roku 2014 sa uskutočnil 12. ročník. Bol to posledný ročník, ktorý sa riadil prvými smernicami. Od roku 2015 sa preteká podľa nových smerníc, ktoré boli vypracované MVDr. Jozefom Koreňom a najúspešnejšími chovateľmi KCHVK, v súlade s dovtedy získanými poznatkami z chovu Vk. Tieto umožnili pretekať jednotlivcom, malým (5 ks) a aj veľkým (9 - 11 ks) kŕdľom. Novinkou je hodnotenie kvality a dĺžky akrobacie. Pretekanie je možné aj s jednoduchými kotrmeliakmi. Tým sa plnia ciele, ktoré boli vytýčené pri založení klubu. Letový výkon týchto holubov sa z roka na rok sa zlepšuje. Taktiež aj dlhoročná práca na exteriéri priniesla svoje výsledky. V roku 2007 výbor klubu spresnil štandard plemena.
Členská základňa sa od založenia klubu z pôvodných 18 členov rozrastala až na 64 členov v roku 1994. Po neúspešnom uznaní plemena v roku 1994 počet klesol na 15 členov (1998). Od tohto roku sa počet členov pomaly zvyšoval. V terajšej dobe je v počte niečo nad 30 členov. Pravdou však je, že aktívnych členov je asi 20.
Plemeno Vk prezentovali členovia klubu na veľkom množstve výstav rozličných úrovní s neustále sa zlepšujúcou úrovňou exteriéru. To viedlo k tomu, že v roku 2008 bol požiadaný Ing. J. Demeter o preloženie štandardu a pôvodu plemena do nemčiny. Tieto sme prostredníctvom RR SZCH v Bratislave zaslali so žiadosťou o zapísanie Vk do zoznamu plemien EE. Po predvedení holubov na školení posudzovateľov holubov v septembri 2009 v Rakúskom Linzi, bol Vk zapísaný do zoznamu plemien EE pod poradovým číslom 998. Vk sú od vtedy vystavené na všetkých výstavách Európskeho zväzu. Naposledy v Dánskom Hermingu. V januári 2010 sme vystavili Vk na Európskej výstave kotrmeliakov v Rumunsku v Kluži. KCHVK utrpel za svojho trvania aj nenahraditeľné straty v členskej základni. Rady klubu opustil 15.5. 2008 prvý a dlhoročný predseda Imrich Konkoľ. V roku 2010 zomrel Pavol Dzureň, v roku 2013 zomrel Ladislav Béreš a v roku 2016 zomrel Peter Samuelis, všetko skvelí chovatelia holubov a zakladajúci členovia klubu.
V terajšej dobe KCHVK vedie MVDr. Jozef Tirpák, tajomníkom je Marek Kolár, pokladníkom je Jozef Karabáš a revízorom je MVDr. Jozef Porezaný. Najaktívnejšími členmi sú v terajšej dobe okrem predsedu a pokladníka aj členovia MVDr. Jozef Koreň z Prešova, Ing. Miloš Košťan z Košíc, František Železník zo Zlatej Bane, Matej Beňa zo Záhradného, Stanislav Vavrek z Veľkého Šariša - Kanaša a Juraj Heržák zo Starej Ľubovne. Klub vedie aj internetovú stránku na adrese www.vslkotrmeliak.wbl.sk , ktorá je pravidelne obnovovaná.
Charakteristika plemena Vk.
Akrobatický výkon:
Východoslovenský kotrmeliak je jediné národné plemeno holubov akrobatov, ktoré je zamerané aj na výkon, nielen na exteriér. Je zaradené do skupiny rolerov. Preto sa vyžaduje ochota lietať aspoň hodinu. Dokáže však lietať aj viac. Počas letu je potrebná dostatočná frekvencia akrobacie. Takou frekvenciou sú aspoň dve hodnotiteľné akrobacie za minútu letu na kŕdeľ. Vtedy päť členný kŕdeľ za 20 minút preteku dosiahne v hodnotení nad 40 bodov. Ideálna je jedna bodovaná akrobacia na minútu letu na každého holuba. Potom výkon kŕdľa je nad 100 bodov. Posledný platný rekord klubu je z 23.9. 2018 priateľa Stanislava Vavreka z Veľkého Šariša v hodnote 242,5 bodu za 220 šnúr akrobacií za 40 minút. Holuby musia lietať v kŕdli a pri akrobacii vypadnuté holuby z kŕdľa, sa musia snažiť dostihnúť kŕdeľ v čo najkratšej dobe. Toto plemeno malo aj jednu zvláštnosť akrobacie tzv. "roj komárov". Je to let mimo kŕdeľ so samostatnou, pestrou a bohatou akrobaciou po celej oblohe. Taký let a akrobaciu však rozhodca nie je schopný hodnotiť. U východoslovenského kotrmeliaka je už len pozostatok tohto spôsobu letu. Kŕdeľ vyletí do strednej výšky a odtiaľ skotrmelcujú všetky holuby kŕdľa na dva až tri krát do malej výšky. Kŕdľu to trvá asi jednu až dve minúty. Pri takej akrobacii sa nežiada, aby kotrmelcujúce holuby sa hneď vracali do kŕdľa. Takáto akrobacia je riadne hodnotená, nie je "mimo kŕdeľ". Holuby po skončení takej akrobacie sa sformujú do kŕdľa a vyletia v kŕdli znova do strednej výšky. Dobré Vk túto akrobaciu sú schopné zopakovať 5 - 6 krát za tréning. Ideálom letu je súčasná akrobacia všetkých holubov v kŕdli nazývaná "plná akcia" (angl. full turn). Tá je odmenená dvojnásobným počtom bodov, čiže 10 bodov na kŕdeľ. Vtedy všetky holuby naraz začnú akrobaciu, čiže naraz skotrmelcuje kŕdeľ o niekoľko metrov.
U Vk sa vyžaduje pestrá akrobacia, čiže holuby robia rôzne akrobatické prvky. Sú to kotrmelce dozadu, dopredu, točenie okolo vystretého krídla, točenie okolo zvislej osi, tanierové točenie a mnoho ďalších akrobatických prvkov v šnúre, čiže naviazané na seba. Niektoré akrobatické prvky sú často ťažko popísateľné. Hodnotia sa len tie, ktoré holub dokáže počas letu zopakovať. Jednotlivé akrobatické prvky musia holuby urobiť prudko, tak aby nebolo možné jednotlivé prvky presne spočítať. Ich počet sa pri hodnotení len odhaduje. Niektoré holuby pri akrobacii robia len jeden druh akrobatického prvku v šnúre, často však prvky v šnúre striedajú. Bodovanou akrobaciou sú aspoň 3 rýchle kotrmelce dozadu v šnúre, alebo aspoň dve na seba rýchlo nadväzujúce rôzne akrobatické prvky. Ak holuby robia len kotrmelce dozadu, nie je to chybou, avšak cennejšie sú holuby s rozmanitou tzv. pestrou akrobaciou. Dĺžka šnúr nie je obmedzená. Z akrobacie má mať chovateľ zážitok, preto smernice pre pretekanie kotrmeliakov, uprednostňujú holuby častejšie kotrmelcujúce (frekventné) pred holubami s dlhými šnúrami (hlboká akrobacia). Ideálne ak Vk robia šnúry s troma až 9 akrobatickými prvkami. Vk s hlbokou akrobaciou o dĺžke 30 a viac metrov často prestávajú kontrolovať akrobaciu a zabijú sa pádom na strechy, alebo na zem. Kontrola akrobacie u kotrmeliakov - rolerov je veľmi dôležitá vlastnosť pre jeho prežitie.
Holuby počas letu robia aj nebodovateľné figúry, čo síce zlepšuje pestrosť akrobacie a preteky robí zaujímavejšími, ale kŕdľu to neprinesie žiadne body. Takými sú padanie po chvoste, samostatné prvky, náhle zmeny smeru, pomalá ľahko spočítateľná akrobacia, alebo aj iná akrobacia, ktorú holub počas letu nedokáže zopakovať. Holuby s pomalšou dobre viditeľnou akrobaciou sa dajú použiť v určitom období výučby mláďat.
Akrobaciu holuby majú predvádzať v malej a strednej výške. Ideálna výška je 150 - 250 m, čiže na hranici malej a strednej výšky. U holubov letiacich vo veľkej výške sa akrobacia neráta, lebo nie je možné spoľahlivo rozoznať jednotlivé figúry a hodnotiť. Vk sú lenivejšie. Preto je potrebný cieľavedomý tréning. Ak sa dostanú do dobrej kondície, potom už aj samy vyletia z holubníka a polietajú hodinu až dve hodiny. V pretekoch najdlhšie lietali holuby u MVDr. Jozefa Tirpáka a to v roku 2009 v trvaní 85 minút. Počas tréningov sme zaznamenali u toho istého chovateľa lety v trvaní 3,5 hodiny s 350 bodovanými akrobaciami. Jednalo sa o mladé holuby vo veku 4 mesiace.
Chov a odchov
Východoslovenské kotrmeliaky sú životaschopné, energické, pritom znášanlivé a pohyblivé holuby. Ľahko odchovávajú mláďatá v priestranných holubníkoch s možnosťou denného preletu a dobrej stravy. Neradi sa kúpu. Pár dokáže počas chovnej sezóny odchovať 10 mláďat, niekedy aj viac. Nie sú plaché, na chovateľa si rýchlo privyknú. Pokiaľ sú kŕmené v holubníku, po dvore sa pomerne málo pohybujú. Zriedkavo niektoré línie neznášajú zásahy do hniezd. Neznášajú zmenu prostredia a ťažšie si zvykajú ma zmenu holubníka. Majú výborný orientačný zmysel a zo vzdialenosti 20 km sa vráti domov skoro každý holub. Dva chovné samce z chovu MVDr. Tirpáka nedopatrením pri posudzovaní ušli z výstavy v Geči, okr. Košice okolie, čo je vzdušnou cestou asi 40 km do Prešova. Prvý bol doma sobotu ráno a druhý popoludní. Doteraz usporiadatelia neveria, že holuby sa vrátili domov.
Štandard východoslovenského kotrmeliaka
Vyšľachtený bol na východnom Slovensku na podklade tu chovaného rázu orientálneho kotrmeliaka s operenými nohami. Zaraďujeme ho medzi výkonné kotrmeliaky. Je to dokonalý akrobat, predvádzajúci rozmanité akrobatické prvky z výškového letu. Prvotný je akrobatický výkon, všetko ostatné je podriadené tomuto cieľu. Pôvodný štandard z roku 1998 bol doplnený a hlavne spresnený 4.3. 2007.
Poradie dôležitosti exteriérových znakov
1. Postava, chvost, postoj a operenie
2. Hlava, oči, operenie nôh
3. Nohy, kresba, farba
Exteriérové znaky.
Hlava: primeraná k telu, skôr jemnejšia s nižším, užším mierne zaobleným čelom s mierne plochým temenom, v záhlaví zaoblená
Oči: perlové, pri bielych prípustné tmavé, ale perlové sú prednosťou
Obočnice: bledé, úzke
Zobák: primeraný k veľkosti hlavy s viditeľným zlomom medzi zobákom a čelom, je ružovkastej farby, na konci mierne zahnutý.
Nadnozdrie: malé, hladké s jemným popraškom.
Krk: stredne dlhý, nie príliš hrubý, k prsiam široko nasadený.
Postava: jemnejšia so širšími mierne vyklenutými prsiami, s prehnutou hornou líniou chrbta a chvosta, so spustenými letkami
Chrbát: je širší, stredne dlhý s miernym sklonom, plynulo prechádzajúci do vyššie neseného chvosta
Krídla: v ramenáchpriliehajú k telu, letky voľne nesené pod chvostom, zeme sa nedotýkajú,letky sú dlhé dobre vyvinuté, kratšie ako chvost, mierne zahnuté
Chvost: v pomere k telu primerane dlhý, jeho šírka sa rovná šírke ramien, koniec nesený mierne nad úrovňou ramien, kormidlové perá uložené do mierneho, uzavretého oblúka, s ideálnym počtom 14 - 18, bez nadchvostovej žľazy
Nohy: nižšie, zarastené krátkym perím, pazúriky sú vždy bledej voskovej farby, prsty jemne operené až po pazúriky.
Operenie: dobre priliehajúce, husté, bez ďalších pernatých ozdôb, okrem operenia nôh
Farebné a kresbové rázy: Farba a kresba je druhoradým znakom, prednosť však majú čisté farby a presnejšie kresby.
Jednofarebné: biele, žlté, červené, hnedé, modré s čiernymi pásmi a čierne,
Trojfarebné: majú základnú farbu mandľovú, po nej sú roztrúsené svetlé a tmavé pierka.
Fŕkané: základná farba je biela a po nej sú roztrúsené farebné pierka príslušnej farby,
Tigrované: na farebnom podklade čo najpravidelnejšie rozmiestnené biele pierka
Strakaté: skupinky bielych pier pravidelne rozmiestnené na farebnom podklade
Všetky možné farby a kresby aj nepopísané vo vzorníku sa uvádzajú pod spoločným názvom AOC.
Vyraďujúce chyby:
Hrubá, netypická hlava, oči inej farby ako perlové, okrem bielych, netypická postava, krídla nesené na chvoste, úzke kormidlové perá, vidlicovitý chvost, menej ako 14 a viac ako 18 kormidlových pier, trvale príliš vysoko nesený chvost, prítomná nadchvostová žľaza,
Veľké chyby:
Robustná hlava, bez náznaku plochého temena, tmavé obočnice, tmavý zobák, hrubý krk, prílišmalá, útla, alebo mohutná postava, vodorovne nesený, úzky chvost, nízke, alebo vysoké nohy, slabo zarastené nohy, neoperené prsty, príliš veľké papuče,
Malé chyby:
Zaoblená hlava s vyšším čelom, ružové obočnice, prekrvené oči, u tmavých rázov tmavá ihla na zobáku, tmavé pazúriky, papuče, operenie nôh kryjúce pazúriky, vodorovne nesený chrbát, letky nesené tesne pod chvostom, alebo letky ťahané po zemi, nedostatky vo farbe a kresbách, užšie perie, rozštiepená zástavica kormidlových pier.
Farebné rázy východoslovenských kotrmeliakov
Tak ako orientálny kotrmeliak, aj Vk je plemeno s mnohými farebnými rázmi. Farba a kresba je u tohto výkonného kotrmeliaka druhoradým znakom. Pri posudzovaní majú prednosť holuby s "čistými" farbami a presnejšími kresbami. Je však možné vystaviť aj holuby rôznych, aj nepopísaných farieb a kresieb. Tieto sa vystavujú v kategórii AOC. Je to kvôli tomu, aby sa na výstavu mohli dostať aj kvalitné rolery, ktoré sa často vyskytujú práve v týchto zvláštnych farbách a kresbách.
Ako jednofarebné sa chovajú biele s perlovými aj tmavými očami, žlté, červené, hnedé, modré čierno pásavé a hnedopásavé, plavé žlto, červeno a hnedopásavé, červené a modré jarabé a čierne,
Trojfarebné: základná farba je mandľová, svetlejšieho, alebo tmavšieho odtieňa a po nej sú roztrúsené svetlé a tmavé pierka ďalších dvoch farieb. Svetlejšie odtiene majú zvyčajne ďalšie dve farby modrú a žltú a tmavšie mandľové majú červenú a čiernu farbu. Samozrejme, že môžu byť v základnej farbe aj pierka iných farieb.
Viacfarebné sú holuby v niektorej zo základných farieb, najčastejšie modré, červené, hnedé, alebo inej farby a v tejto základnej farbe sú rozmiestnené pierka iných dvoch, alebo viacerých farieb. Je dobré ak sú rozmiestnené čo najpravidelnejšie.
Vo všetkých farbách sa vyskytujú aj šimle. Sú to holuby v niektorej z vyššie uvedených farieb, ktorá je zosvetlená týmto faktorom. Vtedy sa zvyčajne ukáže presvetlenie niektorých pier na hlave, krku, štítoch krídel, v letkách a chvoste. Pierka však nie sú biele, ale strakaté.
Fŕkané: základná farba je biela a po nej sú roztrúsené farebné pierka príslušnej farby. Často sú nepravidelnej kresby, kedy sa biele pierka vyskytujú len na hlave, krku, papučkách a na bruchu. Pravidelnosť je u ich pomerne problematická.
Tigrované: na farebnom podklade čo najpravidelnejšie rozmiestnené biele pierka, pričom letky a kormidlové perá sú farebné.
Strakaté holuby majú väčšie, alebo menšie skupinky bielych pier pravidelne rozmiestnené na farebnom podklade.
Všetky možné farby a kresby aj nepopísané vo vzorníku sa uvádzajú pod spoločným názvom AOC.