Príprava hydiny na produkciu násadových vajec
Príprava chovného kŕdľa na produkciu násadových vajec.
Súčasné vyšľachtené plemená sliepok majú potenciál na ročnú znášku 220 až 300 vajec. Tento potenciál sa však môže plne prejaviť len za vhodných. podmienok. Cieľom chovateľov čistokrvných plemien hydiny nie je až tak počet znesených vajec, ale predovšetkým ich vhodnosť na liahnutie - ich biologická plnohodnotnosť.
Medzi hlavné faktory ovplyvňujúce kvalitu násadových vajec patrí výber sliepok na ich produkciu, ich správne kŕmenie a vytvorenie primeraných chovateľských podmienok - zoohygiena chovu.
- Výber sliepok na produkciu násadových vajec.
Bez náležitého výberu sa nedá udržať úroveň kvality chovu. Čím sú naše požiadavky na kvalitu hydiny vyššie /napr. úspech na výstavách/, tým prísnejší a dôslednejší musíme byť pri výbere. Každé plemeno má svoj štandard a tomu by mali sliepky určené na produkciu násadových vajec vyhovovať. V chovoch zameraných na výstavy, nechávame v chove len tie mládky, ktoré najviac vyhovujú štandardu. Kontrolujeme celkový vývoj a hmotnosť mládok. Orientáciou je rozpätie hmotnosti uvedené v štandarde. Kým pri zdrobnelých plemenách, ktoré majú tendenciu prerastať, uprednostňujeme skôr tie menšie, pri veľkých a ťažkých plemenách, je veľkosť a vyššia hmotnosť prednosťou. Každá sliepka by mala byť zdravá a plne vyvinutá. Snažíme sa preto reštrikčným kŕmením v poslednom období odchovu oddialiť pohlavnú dospelosť mládok. Táto nie je časovo totožná s telesnou dospelosťou. Mládky potrebujú dostatok času plne sa vyvinúť. Pri predčasnej znáške zaostanú vo vývoji a dlho znášajú drobné vajíčka, nevhodné do liahne. Nosnica nezdrobnelých plemien v čase znášky by mala mať medzeru medzi výbežkami lonových kostí aspoň na 3 prsty, mimo znášky aspoň na dva prsty. Musí mať typický samičí pohlavný výraz, čiže na prvý pohľad musí byť zrejmé, že ide o sliepku. Dobrá nosnica musí mať výrazné brucho, aby mala dostatok priestoru pre orgány tráviacej a rozmnožovacej sústavy. Operenie musí byť tvorené lesklým, pevným a širokým perím. Červený hrebeň a laloky, iskra v oku poukazujú na dobré zdravie. Po začatí znášky sledujeme nielen množstvo znesených vajec, ale aj ich veľkosť a tvar. Do liahne nepatria príliš malé vajíčka, (prvé vajíčka mládok sú malé a nevhodné na liahnutie), nepravidelného tvaru, s deformovanou škrupinou, s oslabenou škrupinou (mapovitosť pri presvietení), nevhodnej farby škrupiny, s dvoma žĺtkami a pod. Počas prvej sezóny preveríme mládky na znášku a tie najlepšie ponecháme v chove. Po takto preverených nosniciach v druhom roku odchováme potomstvo do vlastného chovu. Znášajú asi o 10 % väčšie vajíčka, z ktorých sa vyliahnu väčšie kurčatá. Tieto majú lepší štart do života, čo je dôležité hlavne pri veľkých plemenách, pri ktorých je ťažšie dosiahnuť predpísanú hmotnosť. Plemenného kohúta podrobíme ešte prísnejšiemu výberu, lebo jeho gény bude niesť všetko potomstvo.
2. Výživa.
Tvorba biologicky plnohodnotných vajec, vyžaduje zabezpečenie plnohodnotnej výživy pre sliepky. V kŕmnej dávke musí byť dostatok, ale nie prebytok, dusíkatých látok, energie, minerálnych látok vitamínov a ďalších látok pre správne trávenie. Všetky tieto požiadavky spĺňa kŕmna zmes pre vysokoprodukčné nosnice s označením NV, od certifikovaných výrobcov. Táto obsahuje 15,5 % dusíkatých látok s potrebným množstvom aminokyselín v správnom pomere, energie na úrovni 12 000 joul/kg, s dostatkom vápnika a správnym pomerom k ďalším minerálnym látkam. Musí obsahovať aj potrebné množstvá vitamínov D, E, K, A, B. Množstvo tejto KZ na jednu nosnicu o hmotnosti 1,7 kg na jeden deň je 140 - 150 g. Z tohto množstva je vysokoprodukčná hybridná nosnica schopná vyprodukovať viac než 280 vajec za rok. Naše čistokrvné plemená takúto produkciu nedosahujú, takže ich potreby aj vzhľadom k vyššej hmotnosti, by mali byť pokryté. Prístup ku KZ pre nosnice by mal byť po celý deň (ad libitum). Kvôli doplneniu vitamínov pridávam 4 týždne pred začiatkom zberu vajec hydrovit AD3E v polovičnej doporučenej dávke výrobcom. Toto podanie zopakujem o dva týždne. Potom každé 4 týždne do konca zberu násadových vajec. Okrem toho pre lepší štart do znášky môžeme podať trocha slnečnice, naklíčenej pšenice, občas jablko, cviklu, repu, zeler, prípadne inú zeleninu, ale v malom množstve, len na schutnenie kŕmnej dávky. Nezabudnime na neobmedzený prístup k zdravotne nezávadnej pitnej vode a gritu. Ráno, niektorí chovatelia podávajú vlhkú miešanicu s prídavkom rôznych schutňujúcich prísad (varené zemiaky, strúhané jablko, repa, zeler, jogurt, chlieb, zbytky z kuchyne, mäsový odpad, lucernová alebo senná múčku, naklíčené obilie, atď.). Z vlhkej miešanice získajú nosnice živiny skôr, najmä, keď je správne pripravená. Prebytok bielkovín nepriaznivo ovplyvňuje liahnivosť. Zvyšuje úhynu kurčiat v 17 - 18 dni inkubácie.
Večer kŕmime sliepky celým zrnom. Najvhodnejšia je pšenica, prípadne zmes zrnín. Čím je pestrejšia kŕmna dávka, je menšia pravdepodobnosť deficitu niektorej živiny. Ak je možnosť, nechávame sliepky na zelenej pastve, kde si pozbierajú aj rôzne živočíchy, ktoré doplnia vhodne kŕmnu dávku živočíšnymi bielkovinami. Ináč pastvu nahrádzame naklíčeným obilím. Naklíčujeme a predvárame len také množstvo, ktoré skŕmime za 1-2 dni. Inak sa môže stať, že krmivo splesnivie, alebo skvasí a môže sliepkam spôsobiť tráviace ťažkosti. Každá náhla a závažná zmena kŕmnej dávky nepriaznivo ovplyvňuje zdravotný stav a tým aj produkciu vajec.
· Zoohygiena chovu.
Sem patria všetky faktory vonkajšieho prostredia, v ktorom hydinu chováme. Kurín by mal byť dostatočne priestranný, primeraný k počtu chovaných zvierat. Výška 1,8 - 2 m, kvôli dostatku vzduchu a tiež, aby sme sa mohli voľne pohybovať. Kŕdeľ by mal byť zostavený už v jeseni, (obyčajne sa to robí po skončení výstavnej sezóny). V kŕdli sa musí vytvoriť hierarchia. Pre dobrú oplodnenosť by sme mali dodržať aj doporučený pomer pohlavia. U ľahkých plemien by mal kohút mať do 15 sliepok, u stredných (mäsonosivých) plemien do 12 sliepok a u ťažkých a zdrobnelých do 8 sliepok na jedného kohúta. Toto je len odporučený pomer. Pamätám sa na výborného chovateľa Jána Masiča z Rudlova, okr. Vranov, ktorý ma k chovateľstvu priviedol. V chove hempšíriek v roku 1982 mal pripravené dva kŕdle, ale jedného kohúta mu v januári zabili túlajúce psy. Nezohnal už ďalšieho kohúta a tak spojil obidva kŕdle. Vravel som mu, že 19 sliepok na jedného kohúta je veľa. On sa však usmial a povedal: "Jožko, ja viem, ale ak to nevyskúšam, nebudem to vedieť". Z prvej násady 150 vajec, liahňar vyradil jedno neoplodnené vajíčko a vyliahlo sa 135 kurčiat. A tieto výsledky mal rovnaké počas celej liahňarenskej sezóny. Ideálne je, ak je v kŕdli len jeden kohút. Ak chceme mať väčší kŕdeľ sliepok, nikdy nedávajme dvoch kohútov. Navzájom sa strážia, nevenujú sa sliepkam a zhadzujú sa pri párení. Kohúty zo susedných výbehov by sa nemali vidieť, lebo zvyknú chodiť okolo plota a napádať sa, menej sa venujú sliepkam a páreniu. Stačí ak je oplotenie nepriehľadné do výšky hlavy kohúta. Nových kohútov sledujeme, ako zapadli do kŕdľa, ako sa chovajú k sliepkam a ako pária. Stalo sa že mladý"vlašák", ľahký kohút nedokázal prinútiť niektoré 2-3 ročné sliepky aby sa pričupili a miesto odpárenia ho len ponosili na chrbte. Ďalší drahý zahraničný kohút páril síce veľmi elegantne, vždy na "prvý šup", ale pritom nedošlo k dotyku kloák a vajíčka zostali neoplodnené. Vždy je dobré, mať rezervného kohúta.
Na produkciu kvalitných násadových vajec má vplyv veľa ďalších ukazovateľov:
- zabezpečený správny svetelný režim /viď nižšie/
- teplota kurína, nemala by klesať pod bod mrazu, ak taký kurín nemáme, potom zbierame vajíčka aspoň jeden krát za hodinu.
- dostatok znáškových hniezd, na 2 - 3 nosnice jedno hniezdo, s dostatočnou podstielkou
- dostatok priestoru v kuríne, 2 nosnice na 1 m2 podlahy,1 nosnica na 1m3
- asi trojnásobne väčší výbeh, ako kurín, najlepšie krytý, sliepky vyžadujú suchú podlahu.
- asi 5 krát väčší trávnatý výbeh, kde sliepky nazbierajú dostatok rastlinnej potravy a slnka
- vo výbehu mať tienené miesta, aby sa sliepky mohli schovať pred letnou páľavou, či dažďom
- dostatok miesta na odpočinok na bidlách v noci aj cez deň (min. 15 - 20 cm na nosnicu)
- dostatok činnosti pre sliepky počas dňa, aby sme predchádzali ozobávaniu a kanibalizmu- zriadiť hrabanisko a popolisko
- dostatočná výmena vzduchu bez prievanu
- kŕmidlo s dostatočným prístupom pre všetky sliepky naraz (15 cm dĺžky na 1 sliepku)
- napájačka s dostatkom pitnej vody, zaistená proti vyliatiu
- kŕmidlo s gritom- s obsahom kremičitej a vápenatej zložky a potrebných ďalších minerálnych látok.
4. Svetelný režim.
K plnej znáške je potrebné zabezpečiť cca 15,5 hodinový svetelný režim. Svetlo ovplyvňuje jednak tvorbu hormónov riadiacich produkciu vajec a jednak umožňuje hydine prísun dostatočného množstva živín na produkciu vajec. V jeseni, keď mládky idú do znášky, dni sa skracujú, čo negatívne vplýva na ich znášku. Noc je pomerne dlhá a sliepky v noci relatívne hladujú. Ak chceme dosiahnuť znášku na primeranej úrovni, musíme v októbri začať s predĺžovaním svetelného dňa. Toto robíme plynule predlžovaním dňa ráno a večer po 15 minút každý druhý, alebo tretí deň. Pokiaľ tento deň nemá viac ako 12 hodín, možno prisvecovať aj okolo polnoci na 15 minút, aby sa sliepky mohli podľa potreby nakŕmiť, alebo napiť. Na svietenie použijeme 40 watovú žiarovku, ale lepšia je úsporná žiarivka asi o výkone 6 - 7 watov. Túto umiestnime nad kŕmidlo tak, aby nesvietila priamo na bidlá a ostatnú časť kurína, kde sliepky môžu v kľude odpočívať. Ak by bola intenzita osvetlenia vysoká, v sliepkach to vyvoláva zvýšenú aktivitu až agresivitu. Sliepky v rámci udržania si postavenia v hierarchii, zobú nižšie postavené sliepky a pri vytrhnutí nedorasteného pierka ho zožerú a krv v jeho brčku im zachutí. Preto vyhľadávajú ďalšie možnosti zobania. Ak sa pri poranení objaví krv, do zobania sa pustia aj ďalšie sliepky a rýchlo prepukne kanibalizmus.
Sliepky viac reagujú na predĺžovanie svetelného dňa, ako na samotnú dĺžku svetelného dňa. Predĺžovanie dňa by malo byť asi o 15 minút za dva dni ráno a večer. Po dosiahnutí dĺžky 15,5 hodiny denne, pri tomto svetelnom režime zotrváme počas celej zimy a jari, až pokiaľ nie je prirodzený deň 14 hodinový. Potom s prisvecovaním môžeme skončiť.
Počas prvých troch týždňov prisvecovania by znáška mala dosiahnuť 70 - 90 % intenzitu, čiže od 10 sliepok musíme mať denne 7 - 9 vajec. Znáška by mala pokračovať až do letného slnovratu. Dni sa potom prirodzene skracujú a to vplýva na znášku. Prichádza obdobie pŕchnutia a oddych sliepok. Najlepšie nosnice preperujú obyčane ako posledné a preperujú rýchlo, asi za 40 - 60 dní. Slabé nosnice preperujú medzi prvými, ale preperujú pomalšie, až 90 dní. Takýchto nosníc by sme sa mali zbaviť.
Dodržiavanie týchto zásad je základným predpokladom, toho, že naše nosnice budú znášať biologicky plnohodnotné násadové vajíčka, z ktorých sa vyliahnu zdravé životaschopné kuriatka - budúcnosť nášho chovu.
MVDr. Jozef Tirpák, MVDr. Jozef Koreň, Prešov