Použitie zrnín v chove holubov

Použitie zrnín v chove holubov.

Holub domáci (columbia livia f. domestica) je zrnožravý vták. Na jeho výživu je možné použiť pomerne veľké množstvo zrnín. Niektorí chovatelia používajú len jeden druh (monodiéta), iní dve alebo viac zrnín. Čím je pestrejšia kŕmna dávka (čím viac rozličných druhov zrnín je v nej zastúpených), tým je menšie riziko karencie (nedostatku) niektorých živín. To vedie k lepšiemu zdraviu holubov, k vyššej úžitkovosti a tým aj k väčšej spokojnosti chovateľa s výsledkami chovu. Holuby je možné kŕmiť viacerými spôsobmi.

1. Polárenie

Je to najzdravší spôsob výživy holubov. Holuby si nájdu všetko čo pre svoj život potrebujú. Nie je možné ho však praktizovať počas celého roku. Nevýhodou sú straty spôsobené otravami morenými osivami, ulovením dravcami a niekedy aj strieľaním holubov. Musíme brať do úvahy aj väčšie množstvo ladom ležiacich poľnohospodárskych plôch. Aj pestrosť skladby je nie vždy najväčšia. Je to závislé na aktuálnej ročnej dobe, čo negatívne ovplyvňuje najmä vývoj mláďat. Dospelé holuby s ukončeným vývojom a rastom takúto prechodnú nerovnováhu vo výžive ľahko prekonajú. Tento spôsob prichádza do úvahy len sezónne pri úžitkových lietavých plemenách holubov v kombinácii s prikrmovaním. Prešľachtené plemená už nemajú potrebný orientačný zmysel, nie sú dostatočne zdatné v lietaní a straty pri takýchto plemenách by boli neúnosné. Preto už nie je možné s ním vážne rátať v ďalšom období.

2. Kŕmenie netradičnými krmivami.

Do tejto kategórie je možné zaradiť kŕmenie varenými zemiakmi, porezanou zelenou hmotou

posypanými obilnými šrotmi, sennými múčkami, odpadom z kuchyne, odpadom pri čistení obilia a pod. Tento spôsob bol však využívaný v dávnejšej dobe v úžitkových dedinských chovoch a vo vojnových časoch, teraz sa už skoro vôbec nepoužíva. Preto sa tomuto spôsobu kŕmenia nebudem viac venovať.

3. Kŕmenie kompletnými kŕmnymi zmesami.

Tento spôsob kŕmenia je určený pre veľkochovy holubov na produkciu jatočných holúbät. Jednotlivé zrniny sú zošrotované a zmiešané s koncentrátmi a minerálno-vitamínovými doplnkami. Môžu sa používať v sypkej forme, častejšie však v granulovanej forme. Zo sypkých zmesí holuby vyberajú len niektoré zložky a ostatné rozhadzujú, čím vznikajú straty. Takisto dochádza aj k separácií jednotlivých zložiek pri akejkoľvek manipulácií - holuby najprv prijímajú ťažšie časti, ktoré sú najskôr skrmované, lebo v zásobníku klesajú rýchlejšie dole. Z týchto dôvodov je výhodnejšia granulácia. Kompletná kŕmna zmes má presné zloženie živín. Zvyčajne je zložená z 8 a viacerých komponentov. Je vyvážená po každej stránke, čiže v obsahu dusíkatých látok, aminokyselín, energie, minerálnych látok i vitamínov. Niektorí drobnochovatelia používajú tieto KZ aj v chovoch svojich holubov. V chovoch určených pre produkciu jatočných holúbät je to vhodná výživa. Pre okrasné a výkonné holuby je to nevhodná výživa - obsah živín je vyšší, ako ich potreba a pomer živín je tiež nevhodný. Do úvahy pripadá využitie u chovných holubov v kombinácii s klasickým kŕmením.

4.Kŕmenie hotovými zmesami zrnín.

Tento spôsob sa využíva hlavne v chovoch poštových holubov, ale už na tento spôsob

- 2 -

kŕmenia prechádzajú aj chovatelia okrasných holubov. Zloženie týchto zmesí je veľmi rozdielne. Každá firma má vlastné zloženie zmesí, podľa vekovej kategórie, pohlavnej aktivity, pohlavia, fáz tréningu, alebo pretekov, či zdravotného stavu. Väčšinou tieto zmesi sú zložené z 10 a viacerých komponentov. Viacero chovateľov už kŕmi svoje holuby takými kŕmnymi zmesami. Nie všetkým chovateľom však vyhovuje zloženie, cena, zrnitosť niektorých komponentov, dostupnosť, alebo majú iné výhrady voči takým KZ. Kŕmenie musí byť robené presnými dávkami s minimálnym zbytkom, aby holuby konzumovali všetko a nevyberali len chutnejšie zložky.

5. Kŕmenie vlastnými miešanými zrninami.

Toto kŕmenie je v našich podmienkach najrozšírenejšie a je pri ňom asi aj najväčšia rôznorodosť. Niektorí chovatelia miešajú získané zrniny podľa toho, aké množstvo a druh zrnín zoženú tak, aby im toto krmivo vydržalo do novej úrody. Niektorí kŕmia pšenicou, alebo zmesou dvoch až troch zrnín. Iní podávajú to čo práve zoženú. Žiaden z týchto spôsobov kŕmenia nie je správny. Najmä, keď sú holuby celoročne zatvorené a nemôžu si polárením doplniť kŕmnu dávku o chýbajúce živiny.

Preto by som chcel v ďalšom texte priblížiť výživnú hodnotu a dietetické vlastnosti jednotlivých zrnín používaných vo výžive holubov. K tomu, aby sme vedeli namiešať správny pomer jednotlivých zrnín, mali by sme poznať obsah základných živín. Všetky krmoviny sú charakterizované výživovými parametrami. Medzi nich patria najmä obsah dusíkatých látok, cukrov, škrobu, tuku, ktoré reprezentujú energiu, pomerov medzi nimi, vody, minerálnych látok, vitamínov a ďalších špecifických látok.

Dusíkaté látky.

Tieto sú hlavnou stavebnou zložkou organizmu. Niekedy sa označujú ako stráviteľné dusíkaté látky. Do tejto skupiny patria najmä bielkoviny vybudované z esenciálnych (nenahraditeľných) a neesenciálnych (nahraditeľných) aminokyselín, amidy a ďalšie dusíkaté látky. Ich hlavná úloha je stavebná. Z nich si organizmus buduje svoje vlastné tkanivá, čiže svaly, kožu, šľachy, kosti, vnútorné orgány a tekutiny.

Energia:

Táto je reprezentovaná viacerými zložkami. Patria tu cukry (sacharidy) a to či už jednoduché (glukóza, fruktóza a iné), alebo zložité (repný cukor, škrob, vláknina a pod.) Slúžia organizmu ako hlavný donátor energie. Organizmus využíva jednoduché cukry ako veľmi rýchly a dôležitý zdroj energie. Najväčším zdrojom jednoduchých cukrov sú zelenina, ovocie, mlieko, med, atď. Zložitejšie cukry organizmus využíva na produkciu energie až po ich rozštiepení a preto ich využitie je o niečo pomalšie. Do tejto skupiny zaradzujeme škrob, ktorý sa nachádza v zrnách obilnín v najväčšom množstve, menej u strukovín a najmenej u olejnín. Vláknina má zvláštne postavenie, lebo je nestráviteľná pre živočíchov, ich tráviacim systémom, ale rozklad zabezpečujú baktérie v predžalúdkoch, hrubom, alebo slepom čreve. Pritom vyrábajú rôzne životu potrebné vitamíny (rada "B", K)

Veľmi významných zdrojom energie sú oleje a tuky. Sú to zložité zlúčeniny, pomerne náročné na rozklad, ale nesú najväčšie množstvo energie. Pri nedostatku energie organizmus chudne a pri prebytku ju ukladá ako zásoby energie vo forme pohotovostnej energie v krvi, svaloch a pečeni a vlastného tuku. Ten môže byť zásobný alebo funkčný.

Voda.

Voda tvorí asi 65 - 78 % organizmu a je veľmi dôležitá, nakoľko všetky látky v tele sú zväčša rozpustené ako vodné roztoky. Voda v tele nie je stabilne uložená, ale má kolobeh, ktorý

počíta v neustálym príjmom a výdajom.

- 3 -

Minerálne látky.

Prvky vyskytujúce sa v tele sa delia na mikroprvky (organizmus ich využíva v malom množstve a aj v malom množstve sa v ňom vyskytujú) a makroprvky (telo sa z nich prevažne skladá). Navyše kosti vtákov malú väčší podiel anorganickej hmoty, ako kosti cicavcov. Z veľmi dôležitých je preto vápnik (kostra a škrupina vajec), fosfor, sodík, draslík, síra a ďalšie. Časť z nich holub získava z krmiva, časť z gritu, kŕmnej soli a ďalších kŕmnych komponentov. Obilniny obsahujú pomerne vysoký obsah fosforu a preto je potrebné holubom dodávať vápnik, na udržanie ich vhodného pomeru (1 : 1,2). Najlepšie je podávať ho formou gritu do sýtosti čiže "ad libitum".

Vitamíny.

Vitamíny a ďalšie biologicky aktívne látky organizmus potrebuje na zabezpečenie svojich životných funkcií (produkcia hormónov, enzýmov, správny vývoj tkanív a funkcií jednotlivých orgánov a mnohé ďalšie).

Je toho ešte veľa, na čo vo výžive je potrebné brať ohľad, ale je to už nad môj zámer pri písaní tohto článku (pomer dusíkatých látok a energie, ľahko a ťažko stráviteľných energetických látok, produkčná účinnosť jednotlivých krmív a pod.). Myslím, že postačí jednoduché hodnotenie krmív v obsahu dusíkatých látok a energie. Obmedzenia pri kŕmení holubov u jednotlivých krmív uvádzam v texte.

Podľa obsahu živín rozdeľujeme zrniny na obilniny, strukoviny a olejniny. Sú to tzv. koncentrované krmivá.

Obilniny. Všeobecne prevláda u nich obsah energie (škrobu) nad ostatnými živinami. Sú najčastejšie pestovanými poľnohospodárskymi plodinami a chovatelia ich radi a často používajú.

Pšenica.

Podľa času sejby sa delia odrody na ozimné a jarné, podľa obsahu lepku ich delíme na kŕmne a potravinárske. Pre krmovinárske účely by sa mali používať kŕmne odrody. Odrody ozimné sú spravidla lepšie ako jarné. V súčasnosti sa skoro na celom našom území pestuje len potravinárska pšenica, a ak nevyhovuje parametrami na výrobu múk je predávaná ako kŕmna, ale hladina lepku je aj tak pre kŕmenie pomerne vysoká. Obsah dusíkatých látok je rozdielny podľa odrody a výživy s čase pestovania zvyčajne od 9 - 13,5 %. Je to najobľúbenejšia obilnina na kŕmenie domácich zvierat. Skoro všetky ju rady prijímajú a často je používaná ako monodiétne krmivo (podávaná len pšenica). Pre tieto vlastnosti je základom kŕmnych dávok hospodárskych zvierat. Má nízky obsah vlákniny, zvyčajne pod 3 %. Vyšší obsah lepku u potravinárskych odrôd môže spôsobovať zažívacie ťažkosti.

Jačmeň.

Podľa času sejby sa delia na jarné a ozimné odrody a podľa obsahu sladu (rozložiteľného škrobu na cukry) na sladovnícky a kŕmny. Pre kŕmenie holubov je možné využiť sladovnícky aj kŕmny jačmeň, rovnako jarný, aj ozimný. Ich kvalita je úmerná odrode, podmienkam pri pestovaní, hnojeniu a ďalším vonkajším vplyvom. Holuby radšej prijímajú plné a oválne zrná a odmietajú štíhle a špicaté. Má veľmi dobré dietetické vlastnosti. Podľa odrody obsahuje 10,5 - 12 % dusíkatých látok. Obsah vlákniny je až 6,5 %. Tento obsah vlákniny znižuje využiteľnosť všetkých prijatých živín. Obsah vlákniny má však veľmi dobrý vplyv na činnosť čreva. Preto sa používa v čase zimného oddychu holubov. Holuby ho však pomerne neochotne prijímajú, nakoľko často je ostrý s väčším obsahom osín. Kŕmenie jačmeňa si vyžaduje návyk holubov.

Ovos.

Je obilnina s najväčším obsahom vlákniny (až 11 %), dusíkatých látok až 13 % a vitamínu E.

- 4 -

Pre obsah vlákniny sa v chove holubov skoro nepoužíva a holuby ho odmietajú. Pravdepodobne je to pre dĺžku obilky. Nelúpaný ovos používajú napr. niektorí chovatelia PH v zimnom období, aby predišli priberaniu holubov. Obyčajne sa používa lúpaný (je však pomerne drahý), alebo nahý, ktoré majú obsah vlákniny nižší ako 1 % a obsah dusíkatých látok je až do 16 %. Osobne nemám s nahým ovsom dobré skúsenosti. Moje holuby ho odmietali prijímať. Chovatelia si ho chvália pre vysoký obsah bielkovín a dobré dietetické vlastnosti. Je prekvapivo ťažký (vysoká objemová hmotnosť).

Raž a tritikale (kríženec raže a pšenice).

Holuby ani hydina tieto dva druhy obilnín neobľubujú a preto sa pri ich kŕmení používa len veľmi zriedka. Raž aj tritikale obsahujú v nižšej miere inhibítor tripsínu, čo zhoršuje stráviteľnosť bielkovín v celodennej prijatej dávke.

Kukurica.

Je energeticky najbohatšia obilnina. Obsahuje len 6 - 8 % dusíkatých látok, avšak asi dvojnásobok energie v porovnaní s ostatnými obilninami. Najcennejšou zložkou je škrob. Tento môže byť múčnatý a sklovitý. Sklovitý je ťažšie stráviteľný. Múčnatý škrob je vo vyššom pomere v odrode "Konský zub" a sklovitý v guľatej odrode "Flint". Obsah vlákniny je len do 2 %. Veľmi často je používaná ako základ kŕmnych zmesí bohatších na energiu. Holuby ju rady žerú a jediným problémom je jej veľkosť. Tiež ako (mono) diéta pri ochoreniach tráviaceho traktu hydiny a holubov. Niektoré plemená drobnejších holubov a krátkozobé plemená ju nedokážu pozobať. Preto prichádza do úvahy jej drvenie, štiepanie, hrubé šrotovanie. Takto upravená sa v zahraničí bežne používa aj pre hrabavú hydinu. Vtedy však stúpa prašnosť krmiva a je nutné ju preosievať. Tým sa stráca pomerne veľa škrobu. V posledných rokoch sa pestujú odrody s drobnejšími zrnami. Taktiež existujú červené a žlté odrody, ktoré sa rovnako úspešne používajú v kŕmení. Výživná hodnota je podobná.

Ryža.

Je to dovezená, u nás nepestovaná obilnina. Preto sa v kŕmení holubov používa veľmi zriedka, najmä pre vysokú cenu. Obsahuje pomerne veľa ľahko využiteľných cukrov a tak rýchlo dokáže doplniť energiu holubom. Často ju používajú najmä chovatelia poštových a iných výkonných holubov. Dlhšie drží vodu v tele holuba a tak je využívaná počas pretekov. Lúpaná obsahuje minimálne množstvo vlákniny. Nelúpaná je ešte drahšia a ako krmivo sa nepoužíva vôbec.

Proso.

Niektorí autori zaradzujú proso k obilninám, hoci botanicky tu asi nepatrí. Obsahuje 11 - 14 % bielkovín, má prevahu škrobu, čo nás oprávňuje ho k obilninám zaradiť. Obsahuje 2 - 4 % tuku, čiže olejninou nie je. Je hlavnou zložkou krmiva pre exotické vtáctvo a aj holuby ho radi

prijímajú. Nevýhodou je pomerne vysoký obsah vlákniny, a to až do 12 %. Existuje červené, žlté, biele, senegálske a ďalšie. Výživná hodnota je u všetkých približne rovnaká.

Strukoviny.

Semeno je uložené v struku, čo im prinieslo pomenovanie a obsah dusíkatých látok prevyšuje obsah energie. Preto všetky sú zaradené ako bielkovinové krmivá.

Hrach siaty : Používa sa v chove holubov najčastejšie zo všetkých strukovín. Sladké odrody sa používajú k ľudskému konzumu v mliečnej zrelosti. Ostatné odrody sa používajú na výrobu škrobu, alebo na krmovinárske účely. Hrach siaty obsahuje 22 - 28 % dusíkatých látok, 46 - 56 % škrobu. Obsah vlákniny je asi 5 -7 %. Rôzne odrody sú charakteristické svojou farbou (žlté a zelené) a povrchom semien. Chovatelia holubov v Dánsku používajú drobnozrnné odrody - takzvaný holubací hrach. Semená sú veľké ako peluška.

- 5 -

Peluška.

Je pravý kŕmny hrach. Semená sú drobnejšie a zvyčajne tmavohnedej farby. Holuby ho prijímajú rovnako rady ako hrach siaty. Je však vhodnejší pre krátkozobé a drobné plemená holubov. Obsah živím je na približne rovnakej úrovni ako u hrachu, s vyšším obsahom vlákniny.

Bôb.

Má podobné zloženie ako hrach s vyšším obsahom dusíkatých látok. Má však väčšie množstvo amidov, ktoré holuby nie sú schopné využiť. Navyše zrná sú veľké a zožerú ich len veľké plemená holubov. Traduje sa napr. jeho prospešnosť pre prípravu poštových holubov na

dlhé trate.

Sója.

Je to zrnina s najvyšším obsahom dusíkatých látok. Ich obsah je až 33 %. Obsahuje však termolabilný tripsín inhibítor, čo je blokátor tráviacich enzýmov, najmä tripsínu. Tento znižuje využiteľnosť prítomných dusíkatých látok. Moje holuby ju neobľubujú. Obsahuje pomerne veľké množstvo tuku. Semená po šrotovaní sa za tepla lisujú. Takto sa vyrába sójový olej a "odpadom" je sójový extrahovaný šrot (výlisky, alebo pokrutiny) s výrazne zníženým obsahom tripsín inhibítoru, čím sa výrazne zvyšuje využiteľnosť bielkovín. Znižuje sa obsah tuku a obsah bielkovín vo výliskoch je 46 a viac percent. Od vyradenia mäsových a mäsokostných múčok pri výrobe kŕmnych zmesí, je najčastejšie používaným bielkovinovým komponentom. Na prípravu kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá sa využíva len vo forme sójového extrahovaného šrotu.

Vlčí bôb - lupina: Veľkosťou zŕn je rôzna, plochšieho tvaru, bielej, žltej, alebo svetlo hnedej farby s tmavými drobnými škvrnami. Obsah dusíkatých látok je asi ako u hrachu, ale niektoré odrody sa približujú až k sóji. Ani vlčí bôb moje holuby neobľubujú. Ako krmivo sa v chove holubov používa veľmi zriedka.

Šošovica.

Vzhľadom k tomu, že sa šošovica používa len ako potravina, nie krmovina, nebudem sa jej venovať.

Fazuľa.

V našich krajinách je tradične používaná ako potravina. Ja som sa stretol s fazuľou ako krmivom pre holuby len jeden krát, keď som čítal rozhovor s anglickým chovateľom poštových holubov, ktorý kŕmil svoje holuby len fazuľou a vyhral tri najdôležitejšie preteky sezóny. Odrody drobných fazúľ sú bežne používané v zmesiach pre holuby miešaných v Západnej Európe. Obsahuje špecifické látky, ktoré majú negatívny vplyv na stráviteľnosť.

Olejniny.

Používajú sa na produkciu oleja lisovaného zo semien, pričom jeho obsah je od 20 do 40% a často aj viac. Po vylisovaní oleja zostáva extrahovaný šrot, známejší pod názvom výlisky, alebo pokrutiny, ktoré obsahujú relatívne veľa bielkovín. Nie všetky je možné používať ako krmivo (bavlníkové).

Repka.

Najčastejšie pestovaná olejnina v našich končinách. Medzi holubármi je veľmi populárna. Obsahuje v priemere 42 % tuku, do 20 % bielkovín, a do 5 % ťažko stráviteľnej vlákniny. Holuby ju s obľubou prijímajú. Pre vysoký obsah oleja, najmä nenasýtených mastných kyselín je výborným zdrojom energie a cenných bielkovín. Negatívom je 5 % ťažko stráviteľnej vlákniny a obsah kyseliny erukovej. Táto spôsobuje stukovatenie srdcového svalu a spôsobuje problémy v jeho činnosti. Spôsobuje horkosť semien. Jej obsah je 2 - 50 % podľa odrody. Odrody s obsahom kyseliny erukovej sú označované ako nulkové. Semená sú

- 6 -

horkasté a nevhodné na kŕmenie. V súčasnosti sú znova uvádzané na trh vo väčšom množstve. Odrody bez obsahu kyseliny erukovej sú tzv. dvojnulkové a sú vhodné na kŕmenie. Pri ochutnaní sú sladkasté. Po extrahovaní tuku zo semien vzniká extrahovaný šrot, zv. repkové výlisky s vysokým obsahom bielkovín. Používa sa pri výrobe šrotovaných kŕmnych zmesí pre staršie kategórie hospodárskych zvierat. Repka má tendenciu stmavovať farbu zobáka pri tmavších rázoch východoslovenského kotrmeliaka, čo som si sám v chove vyskúšal. Podiel repky v kŕmnej dávke by nemal prekročiť 25 % . Pri vyššom podiele a nárazovom zaradení do kŕmnej dávky, môže spôsobiť hnačku holubov.

Slnečnica.

Druhá najčastejšie pestovaná olejnina na Slovensku. Obsah tuku je na úrovni až 46 %, obsah bielkovín 16 - 20 %, ale obsah vlákniny je až do 24 % v závislosti od veľkosti jadra. Existuje veľa odrôd, dokonca aj ozdobných. Pre kŕmne účely sa využívajú semená čierne, biele a pásikavé. Na kŕmenie sú najlepšie pásikavé odrody takzvané "vtáčkarské". Pri kúpe treba vyberať slnečnicu s okrúhlymi a plnými zrnami, ktorá má najnižší obsah vlákniny. Holuby ju rady prijímajú, ale vysoký obsah vlákniny znižuje stráviteľnosť prijatých živín. Pozor na "desikované odrody", pri veľkých dávkach znižuje oplodnenosť vajec. Predpokladám, že je to spôsobené úhynom zárodkov vo včasnom štádiu delenia oplodnenej bunky. Po vysadení takejto slnečnice sa oplodnenosť vráti asi po 3 týždňoch.

Ľan.

V časoch využívania ľanu ako textilnej plodiny bolo jeho pestovanie veľmi rozšírené. Teraz sa pestuje veľmi málo. Najviac sa využíva na produkciu oleja pre technické účely. Semená sa na kŕmne účely využívajú menej, len ako doplnok stravy a zdroj energie za účelom zvýšenia lesku a kvalita peria, alebo srsti zvierat. Využíva sa aj v ľudovom liečiteľstve. Obsah slizovitých látok vplýva kladne na tráviacu sústavu. Obsahuje 30 - 40 % oleja s pomerne nízkym obsahom vlákniny (do 4 %), pri kŕmení holubov sa využíva veľmi málo. Spestruje však kŕmnu dávku.

Konope.

Semeno konope siateho sa používa v chove holubov ako krmivo, na prípravu holubov tesne pred výstavami. Holuby sú "živšie" a rady sa predvádzajú. Semeno konope obsahuje asi 30 % oleja a asi také isté percento bielkovín. Bežne na kŕmenie sa však nepoužíva. K pestovaniu je potrebný súhlas Ministerstva pôdohospodárstva SR. Po udelení súhlasu sa môžu pestovať len technické odrody, selektované na vyšší podiel samčích rastlín. Tie totiž netvoria semeno. Konope indické sa používa na produkciu drogy marihuany, čo je trestné. Oba druhy sa pomerne často zamieňajú. Je veľmi veľa odrôd indického konope, pričom je u nich pomerne veľký rozdiel v obsahu účinnej látky THC.

Potreba dusíkatých látok pre holuby je pomerne málo preskúmaná. Najlepšie je prepracovaná vo veľkochovoch holubov produkujúcich jatočné holúbätá. Pestrá paleta plemien, rozličná veľkosť a rozličné zameranie chovu holubov, zaťaženie chovných holubov a tréning pretekárov, neumožňujú presne určiť spotrebu živín. Orientačne je potreba dusíkatých látok v čase pohlavného kľudu na úrovni 10 - 12 %, v čase pohlavnej aktivity na úrovni 16 - 18 %, často i viac. V dobe preperovania a pri výcviku je potreba dusíkatých látok asi na úrovni 12 - 14 %, s vyšším obsahom aminokyseliny cystín. Niektoré zdroje uvádzajú vyššie spotreby o 2 - 4 %. Pre tieto špecifiká si každý chovateľ skladá kŕmnu dávku (KD) najviac vyhovujúcu jeho holubom. Asi najprecíznejšie zostavené KD majú chovatelia letúnov. V čase tréningu a pretekov majú určené nielen množstvo a zloženie jednotlivých krmív, ale aj poradie podávania a napájania, pričom často využívajú drobné semená.

- 7 -

Potrebu energie pre holuby je potrebné zistiť pre každé plemeno a chov holubov samostatne. Najjednoduchší spôsob je sledovanie výživného stavu holubov "v ruke", najmä v oblasti prsných svalov. V takom prípade počas jedného až dvoch týždňov, pri nezmenenom množstve a zložení predkladaného krmiva, niekoľko krát týždenne zistíme výživný stav tých istých holubov. Keď holuby priberajú, je potrebné znížiť množstvo podávaného krmiva, alebo znížiť obsah energie v podávanom krmive. Pri chudnutí je potrebné pridať na množstve krmiva, alebo zvýšiť obsah energie v krmive. Obsah energie je uvedený pri jednotlivých zrninách. Navyše, pri nízkom obsahu energie v krmive, dokáže organizmus premeniť bielkoviny na energiu, čo je však veľmi drahá energia. Vtedy je zvýšená tvorba kyseliny močovej, alebo močoviny. Kŕmenie energeticky chudobným kŕmením po dlhší čas preto môže vyvolať napr. urikózu, tzv. "DNA", čo je ukladanie kyseliny močovej do kĺbov a ďalších vnútorných orgánov.

Obsah stráviteľných dusíkatých látok, (alebo inak bielkovín) v krmive je možné kontrolovať podstatne ťažšie. Na ich množstvo v krmive telo reaguje neskôr. Dá sa to kontrolovať na kvalite znesených vajec a následnom liahnutí, raste mláďat, atd., čo si však vyžaduje dlhší čas. Obdobne je to aj pri preperovaní, kde kvalitu, resp. nekvalitu peria zistíme v dobe preperovania asi za 3 - 5 týždňov. Prebytok a aj nedostatok spôsobujú nízku biologickú hodnotu vajíčok, čo vedie k zníženej liahnivosti a rastu mláďat. Preperovanie sa predĺžuje, kvalita peria je nízka, perie je lámavé, nepružné, rýchlo sa opotrebuje. Okrem toho obsah dusíkatých látok a energie sa vzájomne ovplyvňujú. Preto by bolo vhodnejšie stanoviť potrebu živín laboratórnymi pokusmi, avšak s tým nám vedci asi nepomôžu. Pre rôznorodosť plemien je to náročná robota. Preto táto povinnosť zrejme zostane na nás, chovateľoch.

Všeobecne uznávané podmienky na miešanie základných zmesí zrnín pre holuby počítajú s tým, že takto namiešaná zmes by mala mať aspoň dva druhy obilnín, jeden druh strukoviny a jeden druh olejnín. Objem olejnín by nemal byť vyšší ako 25 % a tak isto aj objem strukovín do 25%. Zvyšných 50% by malo byť tvorené obilninami. Samozrejme je to zmes všeobecná, na ktorej nemôžme počítať s výbornými výkonmi holubov. Lepšie je ak zmes zrnín obsahuje 3 až 4 druhy obilnín, olejniny aspoň 2 - 3 druhy a strukovín aspoň 2 druhy. Z toho vyplýva, že všeobecne použiteľná zmes by sa dala namiešať napr. z pšenice, jačmeňa, kukurice, prosa, hrachu, pelušky, repky a slnečnice. Dôležité sú však aj pomery jednotlivých krmív. O tom však niečo napíšem nabudúce.

Pri zložení kŕmnej dávky musíme brať do úvahy, že holub má pomerne objemovo obmedzený príjem potravy. Má krátku tráviacu sústavu prispôsobenú na trávenie kvalitnej koncentrovanej potravy, akými sú semená kultúrnych rastlín. Holub denne dokáže prijať asi 7 - 10 g krmiva na 0,1 kg živej hmotnosti. Letúne o hmotnosti asi 300 g skonzumujú denne 20 - 30 g krmiva. V čase pohlavného kľudu menej, v čase pohlavnej aktivity viac. Pri kŕmení mláďat vo veku nad 21 dní je to už násobok na každé mláďa. Pre zistenie potreby živín v našom chove je dôležité si robiť poznámky, do ktorých zaznamenávame zloženie krmiva, podávané množstvo, počet a výživný stav holubov, oplodnenosť vajec, liahnutie holubov, rýchlosť rastu mláďat, prípadne zaostávanie v raste, rýchlosť a kvalitu preperovania, letové výsledky a samozrejme správanie holubov. Všetko toto je potrebné vyhodnotiť a urobiť si plán zloženia a množstva krmiva do ďalšieho roku. Najlepšie sa to robí v zimnom období, kedy máme asi najviac času a dlhé zimné večery sú na to ako stvorené. Po niekoľkých rokoch precíznej práce vyhodnocovania poznámok sa dostavia výsledky. Samozrejme, že som nebral do úvahy choroby holubov, ktoré tiež majú vplyv na správanie, celkový stav holubov a spotrebu krmiva.

MVDr. Jozef TIRPÁK, Prešov