Brahmanka žltá kolumbia čierna
Skúsenosti s chovom brahmaniek žltých kolumbií čiernych
Brahmanky žlté s kolumbijskou kresbou sa u nás objavili koncom osemdesiatych rokov. (Histórií ich vzniku som sa venoval v článku uverejnenom v časopise Chovateľ č. 3/2000). Keď sa objavili žlté kolumbie s modrou kresbou, názov pôvodného rázu bol spresnený na - Brahmanka žltá kolumbia čierna. Chovu brahmaniek tohto farebného rázu sa venujem od r. 1991, kedy som ich získal od svojho priateľa Jána Piatničku z Vranova, dlhoročného úspešného chovateľa hydiny, králikov, holubov a exotického vtáctva. V tomto príspevku by som sa chcel podeliť o svoje dlhoročné skúsenosti a poznatky s ich kresbou.
Základná farba je žltá s čiernou kolumbijskou kresbou. Sliepka má byť jednofarebná, sýtej žltej farby jednotného odtieňa, bez náznakov svetlejšej kostrnkovej kresby. Sfarbenie letiek a papúč má byť rovnakého odtieňa. Kohút má prsia a papuče rovnako sfarbené ako sliepka. Krčný záves kohúta má byť o niečo tmavší ako sedlový záves, najtmavšie sú chrbát a štíty krídiel. Treba mať však na pamäti, že sa jedná o žltú kolumbiu a nie červenú kolumbiu, preto štíty a chrbát kohúta nesmú byť až príliš tmavé. Na druhej strane nie je dobré, ani keď je kohút jednofarebne žltý.
Kresba je klasická kolumbijská. Kormidlové perá u oboch pohlaví a veľké kosieriky kohúta sú čiernej farby so zeleným leskom. Krovky u sliepok a malé kosieriky u kohúta môžu byť čierne so žltým lemom, alebo žlté s čiernou škvrnou uprostred. Osobne uprednostňujem čierne s lemom, čo predstavuje plynulejší prechod do žltej základnej farby. U kohúta sa vyžaduje čierna kresba v sedle. Je však lepšie, ak je nenápadná, skôr len naznačená. Kresba krčného závesu je výraznejšia, zasahujúca až do konca pera. Hlava musí byť pritom žltá. Ručné letky sú čierne, s tenkým žltým prúžkom na okraji vonkajšej zástavice. Lakťové letky majú vonkajšiu zástavicu žltú a vnútornú čiernu. Zložené krídlo sa preto javí ako žlté. V základnej farbe nesmie byť žiadna čierna farba. Brucho je žlté. Papuče sú žlté s čiernou kresbou. Požiadavky na kresbu papúč nie sú vo vzorníku upresnené, ale lepšie vyzerá, ak je čo najpravidelnejšia. Mala by byť tvorená vnútornou čiernou zástavicou, vonkajšia zástavica je žltá. Takto sfarbené perie by malo byť v operení prstov a dolnej časti papuče. Smerom k telu sa kresba z papuče postupne vytráca. Perie nad pätovým kĺbom je už len žlté. Doteraz som však videl takto ideálne sfarbené papuče len u jedného, alebo dvoch zvierat. Veľmi často sú papuče skoro žlté s nevýraznou čiernou kresbou, tvorenou len nepravidelnou čiernou škvrnou rôznej veľkosti na vnútornej zástavici. Kolumbijskú kresbu dopĺňa sivá podsada. Nemusí byť výrazná. Môže byť aj svetlo sivá. Do chovu si však ponechávame zvieratá s výraznejšou sivou podsadou. Intenzívna modrá podsada často preráža na povrch žltého sfarbenia, čo je veľkou chybou. Vtedy sa javí ako čierne škvrny v krycom perí.
Klasická kolumbijská kresba sa zdá byť jednoduchá, docieliť ju, už tak jednoduché nie je, pretože má tendenciu sa u potomstva postupne vytrácať. Podobne aj podsada má tendenciu po generáciách blednúť. Takisto vekom dochádza, najmä u sliepok, k strate kresby v letkách a čiastočne aj v kormidlových perách. Farba podsady sa vekom nemení. Hlavným ukazovateľom kvality kresby je kresba letiek. Táto je často zredukovaná len na drobnú škvrnitosť letiek, pričom prevažuje žltá základná farba. To je zvyčajne spojené aj s chýbajúcou kresbou v papučiach a zosvetlenou podsadou. Biela, či krémová podsada je však vylučujúcou vadou. Zvieratá s bielou či krémovou podsadou do chovu nezaraďujeme. Strata čiernej kresby v letkách koreluje aj so stratou kresby v kormidlových perách a kosierikoch. Kormidlové perá a kosieriky sú vtedy lemované žltou farbou. Pri párení takých zvierat navzájom sa kormidlové perá stávajú viac žltými s čiernou škvrnou. Také zvieratá sa potom javia skôr jednofarebné, než ako kolumbie.
Aby sme predišli problémom s vytrácaním sa kresby, je potrebné do chovu vyberať len zvieratá s výraznou sýtou kresbou. Tiež môžeme raz za čas zaradiť do chovu kohúta s čiernymi letkami a modrou podsadou prerážajúcou až na povrch základnej farby na prsiach, prípadne aj v štítoch krídiel (čerň v štítoch krídel). U časti potomstva sa potom tiež objaví prerazenie farby podsady do krycej farby; tieto zvieratá vyradíme, alebo prenecháme na zlepšenie kresby inému chovateľovi. Pri výbere kohúta - zlepšovateľa kresby, dbáme na to, aby mal veľa čiernej farby v letkách. Chýbajúci žltý lem v ručných letkách nie je v tomto smere na závadu. Modrá, alebo sivá podsada je však nutnosťou. Zriedka sa stáva, že kohút s čiernymi škvrnami na prsiach, nemá podsadu sivú, ale bielo sivú. Taký kohút sa pre naše účely nehodí. Sliepky, u ktorých kresba závesu zasahuje až na chrbát, alebo majú redukovanú jarabičiu kresbu na chrbte, majú zvyčajne sivú, až modrú podsadu. Z hľadiska udržania kresby v chove, je dobré ponechať v kŕdli jednu takúto sliepku s modrou podsadou.
Pri závažnejšej strate čiernej kolumbijskej kresby v chove, je potrebné "priliať do chovu" čiernu farbu prostredníctvom jarabičieho rázu. Dá sa to urobiť dvoma spôsobmi. Prvým je párenie jarabičieho kohúta na sliepky bielej kolumbie čiernej. Všetky sliepky z tohto párenia sú viac menej žlté kolumbijské, aj keď sa u nich často na chrbte objavujú zbytky redukovanej jarabičej kresby. Po ich napárení na čistokrvného žltého kolumbijského kohúta, je viac než polovica potomstva s pomerne dobrou kresbou, časť s neštandardným sfarbením, ktoré treba vyradiť. V ďalšej generácii dostaneme u potomstva už dobrú kresbu. Treba teda počítať, že proces stabilizácie kresby zaberie minimálne 2-3 roky, čo negatívne ovplyvní naše možnosti vystavovania zvierat.
Druhou možnosťou je použitie krížencov, pochádzajúcich z kríženia jarabičích a žltých kolumbií, alebo jarabičích a bielych kolumbií. Z prvého kríženia sú kohúty žlto kolumbijské s výraznou modrou podsadou, výbornou kresbou kormidlových pier, kosierikov a letiek. Často však preráža tmavomodrá podsada na povrch krycej farby na prsiach a štítoch krídel. Aj kresba v sedlovom závese je výrazná. Sliepky majú redukovanú jarabičiu kresbu hlavne na chrbte. Inak je kresba chvosta a letiek výborná a modrou podsadou. Pri párení takýchto medzifarbových krížencov na čistokrvné žlté kolumbie dostávame potomstvo žlté kolumbijské s výbornou kresbou aj podsadou. Zvieratá s nesprávnou kresbou musíme vyradiť. Kohúty z druhého kríženia sú biele kolumbijské, s výraznou kresbou a tmavou podsadou. S ich využitím v chove nemám osobné skúsenosti. Výborný priateľ Martin Ondrík z Habovky na Orave použil bieleho kolumbijského čierneho kohúta z takého kríženia do čistokrvných bielych kolumbií čiernych a potomstvo bolo biele kolumbijské čierne vo výbornej farbe a kresbe. Sliepky z tohto kríženia sú žlté kolumbie, alebo so základnou farbou svetlej kávy, znova s výbornou kresbou a modrou podsadou. Sem tam sa objaví veľmi redukovaná jarabičia kresba na chrbte. Po použití sliepok takýchto medzifarbových krížencov s čistokrvným kohútom žltej kolumbie slabej kresby, už v potomstve je výborná kresba asi u 75 %. U ostatných 25 % sa objaví modrá podsada, ktorá často preráža do krycej farby. Niekedy sa objaví tmavo žltá až nahnedlá základná farba. Do chovu si ponecháme najlepšie sfarbené zvieratá a jednu, alebo dve sliepky s tmavomodrou podsadou a zbytkami redukovanej jarabičej kresby. Takto si ľahšie udržíme správnu kresbu v našich chovoch.
Teraz niečo ku kresbe sedla u kohútov. Kresba sedla kohúta, sa pomerne dobre dedí priamo z otca na synov. Platí to tak v prípade výraznejšej kresby, tak aj v prípade chýbajúcej kresby. Pokiaľ v chove použijeme takého kohúta, môžeme očakávať, že veľa jeho synov bude mať rovnakú kresbu. Výraznejšia kresba v sedle nemusí zákonite znamenať aj výraznú kresbu v letkách a chvoste, aj keď tomu tak často je. Optimálne je však zaraďovať do chovu kohúta so slabou kresbou v sedle, alebo skôr len naznačenou kresbou.
Ešte sa vrátim k problematike kresby papúč. Len málo zvierat je ozaj kvalitných v tejto partii. Preto je dôležité uprednostňovať v chove zvieratá s výraznejšou kresbou papúč. Pozor však na kresbu, ktorá zasahuje až do oblasti nad pätovým kĺbom. Ak použijeme takto sfarbeného kohúta na sliepky s výraznou kresbou, dostaneme časť potomstva s čiernymi škvrnami na prsiach a bruchu v základnej farbe. Takéto neštandardne sfarbené kohúty, ak sú ináč kvalitné, sú využiteľné na sliepky so slabou kresbou. Treba len po nich odchovať viac kurčiat a urobiť prísnejšiu selekciu. Vzájomná spolupráca chovateľov je v tomto smere prínosom.
V mojom chove som z núdze použil aj importovaného nemeckého kohúta žltú kolumbiu modrú, takže niekoľko slov aj k vzájomným vzťahom. Pri párení žltomodrého kohúta na žltočierne sliepky som v prvej generácii dostal niečo viac ako 50 % žltomodrých kolumbií a ostatok boli žltočierne kolumbie. Ja som modré predal kamarátovi a ponechal som do chovu len žltočierne. Pre vytesnenie modrej farby z genotypu som použil príbuzenskú plemenitbu. V potomstve bolo asi 75 % žltočiernych kolumbií a ostatné potomstvo bolo kolumbijské žlto modré, kolumbijské bielo modré a kolumbijské bieločierne. Vyskytli sa aj modrý jarabičí vlnitý kohút a klasický jarabičí vlnitý kohút. Pri párení žlto modrých kolumbií navzájom sa v potomstve objavovali žlté sliepky s bielou kresbou na krku, chvoste, letkách a papučiach. Dalo by sa povedať, že to boli žlto biele kolumbie. Je to klasický príklad štiepenia modrej, neúplne dominantnej farby na modrú, bielu a čiernu. Preto si myslím, že do chovu žltých kolumbií modrých je potrebné na udržanie modrej kresby použiť raz za tri - štyri roky aj žltú kolumbiu čiernu. Je to však len môj predpoklad, nemám ho v praxi overený.
Nechoval som iné plemená sliepok v kresbe žltej kolumbie čiernej, ale predpokladám, že aj u nich platia moje zistenia, týkajúce sa tejto kresby.
Dúfam, že informácie prezentované v tomto článku Vám umožnia lepšie sa zorientovať v danej problematike a dopomôžu k odchovu kvalitných zvierat, ktoré sú predpokladom výstavných úspechov. Trebárs už aj na tohtoročnej novembrovej Národnej výstave v Nitre či Európskej výstave v Dánskom Hermingu.
MVDr. Jozef Tirpák, Prešov